Dennodenne sme konfrontovaní s množstvom povinností a prekážok spojených s väčšou či menšou záťažou. Stres (z angl. „stress“ – tlak, sila, záťaž, problém) sa nenápadne stal akousi bežnou súčasťou života a jeho účinky majú mnohokrát veľmi neblahý vplyv na organizmus, prejavujúci sa na psychickom i fyzickom zdraví. (Poznáme i pozitívny stres, ktorý zlepšuje výkon a tvorivosť a prejavuje sa ako rozochvenie pri očakávaní kladne emocionálne nabitej udalosti.) Samozrejme, stresu by sme sa v živote najradšej vyhli, keďže to však v dnešnom uponáhľanom svete nie je možné, dôležitejšie je hľadať primerané spôsoby riešenia takýchto nepríjemných situácií.
Stres je dnes bežnou témou v ľudskej komunikácii, častým motívom pre písanie kníh či odborných článkov. S ohromujúcim progresom sveta stresorov (faktorov spôsobujúcich stres, vyvolávačov stresu) každodenne nezastaviteľne pribúda. Každý človek vníma a zvláda záťažové situácie a z nich plynúci stres odlišným spôsobom. Preto by sme si mali každý sám osvojiť efektívne spôsoby vyrovnávania sa s bežnými záťažovými situáciami. Pomôžeme tak udržiavať náš organizmus v rovnováhe, aby vedel odolávať rôznym ochoreniam fyzického i psychického rázu.
Mnoho odborníkov sa počas posledných rokov začalo zaoberať práve témou zvládania problémov a záťažových situácií. V psychologickej terminológii sa to označuje názvom „coping“, často počujeme slovné spojenie „copingové stratégie, štýly“ ako snaha vyhnúť sa niečomu obtiažnemu, zvládnutie nejakého problému, krízy, vypracovanie plánu, postupu na dosiahnutie určitého cieľa. S týmito pojmami pochádzajúcimi z angličtiny sa už postupne stretávame tak často, že nie je už potrebný ani preklad do slovenčiny. Copingových stratégií existuje mnoho, možno spomenúť napríklad stratégiu apatie, stratégiu vyhnutia sa pôsobenia pocitu strachu či nebezpečenstva, stratégiu rôznych druhov činností.
Hľadať si správne a efektívne copingové stratégie je veľmi dôležité aj pre športovcov. Coping je neoddeliteľnou súčasťou psychickej prípravy (tréning, súťaž, rehabilitácia po zranení apod.). Rozlišujeme tu techniky zamerané na telesný stav (tzv. somatické techniky, stratégie) a techniky zamerané na myseľ (tzv. kognitívne techniky). Somatické techniky sa spájajú s redukciou fyzickej odozvy súvisiacej s nabudením organizmu a biologickou spätnou väzbou (tzv. biofeedack) – kontrola dychu (pomalé, hlboké dýchanie na upokojenie, rýchle, intenzívne dýchanie pre nabudenie) alebo relaxačné techniky. Kognitívne techniky súvisia so spôsobom stanovenia si cieľov (dielčie ciele, špecifické, kontrolovateľné a dosiahnuteľné), s mentálnym tréningom (prechádzanie stresovými situáciami bez prežitia negatívnych výsledkov), so samomluvou (zastavovanie negatívnych myšlienok - „stop!“, pretváranie negatívnych myšlienok na pozitívne), s racionalizáciou (snaha potlačiť iracionálny pohľad), s budovaním sebadôvery (viera v úspešný výkon a žiadané správanie) i so zameraním na detaily, rituály.
Najdôležitejšie je zvoliť a vymedziť si svoje obľúbené techniky na zvládanie záťažových situácií a naučiť sa ich stereotypnému uplatňovaniu. Výsledkom tak bude väčšia sebadôvera, osvojenie si efektívnych vzorcov správania a v neposlednom rade zvýšenie vlastnej výkonnosti.